Už po roku 1780 sa v obci spomína murovaný zemiansky dom - kúria, pravdepodobne patriaca rodine Csomaovcov. Neskôr pred rokom 1850 zdedilo ich majetok viacero zemianskych rodín. Pred rokom 1890 majetok dedičstvom získala rodina Rádyovcov, pochádzajúca z liptovskej obce Ivachnová. János, ktorý bol úradníkom veľkostatku grófa Forgácha dal na začiatku 20. storočia starú stavbu prestavať na secesný kaštieľ, ktorý sa v tomto stave zachoval vpodstate dodnes. Je to prízemná obdĺžniková budova s oktogonálnou nárožnou vežou, kde je bočný vstup do stavby. Od roku 1918 viastnil budovu István Nesvadba s manželkou Máriou Koronczi.
7. júla 1945 bol na majetok Dezső Nesvadbu uvalená nútená správa a od roku 1959 sa stal štátnym majetkom. V kaštieli bola umiestnená policajná stanica a od roku 1972 MNV, dnes OcÚ. V súčasnosti je veľká sála rozdelená priečkami na viacero menších miestností. Za parkom sa rozprestieral veľký anglický park, z ktorého sa zachoval len úbohý zvyšok.
V obci sa nachádza druhý kaštieľ, ktorý roku 1894 dal postaviť Ferenc Vecsey pravdepodobne na mieste staršieho sídla Orosziovcov a Mariássyovcov. Je to budova na pôdoryse s tvarom U na zvýšenom prízemí.
Fasády kaštieľa členila pásová rustika a nárožia budovy a rizalitov boli zvýraznené bosážou. Posledným majiteľom kaštieľa bola rodina Lajosa Benyovicsa, ktorej bol majetok s kaštieľom skonfiškovaný roku 1945. Budova bola upravená na školské účely (stredná škola), dnes je v kaštieli materská škola, tu umiestnená po roku 1960. Pri nešťastnej oprave bola budova v 70. rokoch zbavená všetkých architektonických detailov a získala nevábny vzhľad unifikovanej socialistickej stavby. Okolo kaštieľa sa rozprestieral rozsiahly anglický park, ktorý sa z väčšej časti zachoval, ale kvôli nedostatočnej údržbe chradne. Temer úplne zanikol hospodársky dvor kaštiela, architektonicky podobne riešený ako zemepánske sídlo.
Pred domom č. 26 sa nachádza Božia muka, postavená v 30. rokoch 20. storočia. Za malou stavbou sa kedysi rozprestieral starý cintorín obce. Je to jednoduchá štvorcová stavba krytá ihlancovou strechou s krížom.
Má tri výklenky, ktoré sú dnes prázdne, v strednom bol pôvodne bronzový kríž s korpusom. Pred domom č. 486 stojí liatinový prícestný kríž s korpusom z roku 1941. Pred domom č. 140 sa nachádza prícestný kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý 29. júla 1933 na slávu Krista dala postaviť Anna Danko, manželka Józsefa Mátyusa. Pri ceste smerom na Šiatorskú Bukovinku v miestnej časti Baksa sa nachádza liatinový prícestný kríž s polychrómovaným korpusom, ktorý dal roku 1904 postaviť Imre Nagy. V časti Cerovo stojí prícestný kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý dali postaviť roku 1948 členky S. S. Ž. z osady Čúra (dnes Cerovo). Na samote Obručná sa nachádza železný kríž s liatinovým korpusom, ktorý okolo roku 1968 postavil Juraj Paleček pre tunajších rímskokatolíckych veriacich.
V kostolnej záhrade stojí liatinový kríž s polychrómovaným korpusom, ktorý bol na chválu Ježiša Krista postavený roku 1913 spolu s kostolom. Ústredný liatinový kríž starého cintorína s korpusom bol na konci 19. storočia postavený r. k. vieriacimi obce.
Po zrušení starého cintorína bol kríž prenesený do nového cintorína. Ústredný liatinový kríž nového cintorína s korpusom je taký istý ako predchádzajúci a roku 1907 ho dal na slávu Boha postaviť István Nagy s manželkou Annou Mihály. Pri bývalej starej škole (č. 44) sa nachádza pamätník obetiam I. svetovej vojny postavený pravdepodobne roku 1939. Na kamennom pamätníku bola osadená socha maďarského vojaka, ktorá bola po roku 1945 rozbitá. Zo sochy sa zachovala len prilba. V záhrade MŠ stojí pamätník padlých partizánov, postavený roku 1969. Dominantou inak nezaujímavého diela je reliéf partizána. V roku 1995 bola stavba pretvorená na pamätník obetiam II. svetovej vojny, keď na ňu boli osadené dve pamätné tabule s 22 menami obetí. V lesoch Obručnej sa nachádza pamätník padlých partizánov, ktorí tu bojovali.
R. 1872 bola postavená železničná trať Losonc (Lučenec)-Somoskőújfaju, ktorej jednou zo staníc bol aj Ragyolc. Táto želežnica značne zlepšila spojenie obce s okolím a umožnila fakticky aj rozvoj tunajšieho priemyslu. V roku 1963 bola postavená nová budova železničnej stanice na mieste staršej stanice postavenej na konci 19. storočia. V roku 1894 bola pri železničných závorách postavená budova tunajšej pošty. Je to prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L. Od roku 1981 je pošta umiestnená v novej budove, stará budova je dnes súkromným domom. Pri r. k. kostole sa zachovala stará budova obecného úradu a notariátu postavená na konci 19. storočia. Je to prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L a päťosovou hlavnou fasádou, ktorú členia len okná v šambránach. Budova svojmu pôvodnému účelu slúžila do roku 1972, dnes je v nej obchod. Vedľa kríža v obecnej časti Cerova sa nachádza betónový bunker postavený za I. ČSR v 30. rokoch 20. storočia na ochranu štátnych hraníc. V stavbe je dnes súkromná pivnica. V chotári obce postupne od 2. polovice 19. storočia boli otvárané tri bane na čadič a jedna baňa na pieskovec.
Bane boli v 80. rokoch 20. storočia zatvorené aj kvôli ochrane tunajšej krásnej prírody.
Pôvodnú zástavbu ľudových domov dediny pri hradskej charakterizovali malé domy postavené čiastočne z nepálených tehál a kameňa, ktorého ako stavebného materiálu tu bol dostatok. Sú to prízemné obdĺžnikové domy s hladkou dvojosovou fasádou, ktorá je zakončená trojuholníkovým murovaným štítom a odkvapovou rímsou. Od začiatku 20. storočia sa už stavali murované troj- a viacpriestorové domy s obytnými a hospodárskymi priestormi radenými za sebou. Strechy sú valbové pod tvrdou krytinou. Dvory a predzáhradky sú oplotené riedkymi nízkymi plotmi. Pôvodne to boli dvojosovéprízemné obdĺžnikové domy do dvora obrátené otvorenou pilierovou chodbou. V 20. rokoch bola ich fasáda rozšírená o dve okná na štvorosovú a prejazdnú bránu do dvora. Táto nová časť už bola na dvorovej fasáde opatrená drevenou verandou. V dvoroch domov sa dodnes zachovali kolesové studne (vahadlové studne už zanikli) a samostatné budovy letných kuchýň. Zvláštnosťou obce sú do pieskovcového vrchu vytesané pivnice. Za jednoduchým vstupným otvorom sa na
chádza krátka chodba a za ňou väčšia štvorcová miestnosť na uskladnenie potravín. Tieto pivnice dlhé až 10 m sú zväčša zaklenuté valenou klenbou, vytesávali sa buď priamo vo dvore (ak tam bol pieskovcový vrch) alebo v častiach zvaných pincesor (pivničný rad).
Významné osobnosti obce
V obci sa narodilo či žilo viacero osobností nielen miestnej, ale aj národnej histórie. Našu úctu si rozhodne zaslúžia tí, ktorí v revolúcii 1848/49 so zbraňou v ruke bojovali za slobodu Uhorska. Tí, ktorí bránili pevnosť Komárom, od zloženia zbraní pri Világosi 13. augusta 1849 jediný ostrov slobody v Uhorsku si zaslúžia našu dvojnásobnú úctu. Veď svojim hrdinstvom zachránili životy nielen posádke pevnosti, ale aj obyvateľom Komáromu. 2. októbra 1849 dostali opúšťací list a mohli sa tak vrátiť domov Imre Faid, János Pokovai a János Faid.
Medzi obrancami srbskej pevnosti Pétervárad (nad Karlócou), ktorú cisárske vojsko tiež nevedelo dobyť boli János Bodnár, Ferenc György, István Hegyi a István Angyal. Pevnosť kapitulovala 16. októbra 1849 podľa tých istých podmienok o čestnej kapitulácii ako pevnosť Komárno.
V honvédskej armáde bojoval aj Ignác Csaba, ktorý po zranení sa dostal do pestianskej nemocnice a následne ho pustili domov, ale pri najbližšom odvode musel opäť narukovať.
